Krasny basnicky
1. července 2006 v 18:43 | Arwen | Blog a moje kecy...Komentáře
V rohu tmavej izby sedí schúlené dieučatko. Dlhé tmavé vlasy jej padajú
do tváre a po smutnej tváričke jej stekajú slzy. Plače. Má strach. Strach, ktorý necítila dlho. Bojí sa samaty. Samoty, ktorá ju ubíja. Má z nej veľký strach. Nechce aby ju ovládla. Chce ísť dalej, vstýčiť hlavu a usmiať sa. Usmiať sa na ľudí, ktorí ju ranili.
Radovať sa z daždej maličkosti ba dokonca aj z bezvíznamných vecí, ktoré jej tak chýbali.
Chce pocítiť lásku. Lásku priateľa, ktorý ju opustil. Vytratil sa z jej srdca, a nechal ju stáť uprostred veľkej lúky. Lúky bez jediného stromu, ktorý by ju ukryl pred búrkou. Vzal jej všetko. Dokonca aj spomienky na chvíle, ktoré spolu zažili. Prečo jej nenechal aspon kúsok, kúsok z nich. Cítila, že prišla o skutočného priatela. O človeka, ktorý znamenal pre nu vela. Možno viac ako len tušila. No on sa pomaly vytrácal až kým sa nestratil. Odyšiel. Dievčatko dúfa, že sa vráti. Dúfa a túži chytiť ruku priateľa, ktorý ju opustil a nepustiť ju. Držať ju pevne a ... nepustiť.
Laska,čo to slovo znamena
dotyky,tužby,alebo ta važne milujem.
Si moja hviezda,si moje slnko,
čo mi den aj noc svieti.
Láska je milovaný kvet.
Ale čo,ked ten kvet uhynie,
tak sa aj naša laska pominie?
Si môj anjel,ktory ma den i noc straži
aj ja chcem byť tvoj anjel,čo ťa bude stražiť.
Dve srdcia milované,duše zasnene,
ale ja chcem,aby si bol len pri mne.
Lubim ťa a ty ma lúbiš tiež,
aspoň myslim že ty tiež.
Daj mi kusok svojho srdca a ja budem
tvoj lasky darca.
Tvoje bozky nežne,vrucne,sladke,
ked ti moje srdce riekne že ťa velmi miluje.
Laska,laska taka nežna,krasna
ale niekedy aj kruta a zradna.
Dokaže ťa hlboko zraniť
ale aj velmi posilniť.
Zasvieti slnko a zaspieva sýkorka.
Hľadám si slová a nájdem tam v mysli len Tvoju tvár.
Namiesto dňa a noci ma zas čaká len deň a deň.
A namiesto spánku hľadím na tvoju tvár.
Usmievaš sa zo stropu, zo steny, z kresla, z vnútornej strany viečok.
Teším sa na to, ako ma pozdravíš.
A zasa sa iba otočím za Tvojimi krokmi
a neviem povedať ani ahoj.
Líca mi horia a čelo sa mi potí.
Ruky sa mi trasú a neviem písať.
A z Tvojich očí svieti zelená.
Celý deň sa dívam do Tvojich očí.
A za každým pohľadom sa Ťa to chcem spýtať.
A z mojej tváre svieti červená.
Teším sa, keď prejdeš okolo a usmeješ sa.
A ja sa iba otočím za Tvojimi krokmi
a neviem povedať ani ahoj.
Líca mi horia a čelo sa mi potí.
Predtým, ako zaspím,
usmievaš sa zo tropu,
zo steny,
z kresla,
z vnútornej strany viečok.
A namiesto noci ma čaká deň.
A namiesto spánku ma čaká strop.
A namiesto snov ma čakáš Ty.
A potom zasvieti slnko a zaspieva sýkorka...